Hrozno nie je len základná surovina pre výrobu lahodného vína, ale mimoriadne univerzálne ovocie. Je možné ho zjesť v surovom stave, vyrobiť z neho hroznový (nealkoholický) mušt alebo chutný džem. Nájdete ho aj vo forme obľúbených sušených hrozienok či oleja, ktorý sa vyrába lisovaním zrniečok hrozna.

S hroznom sa spája množstvo zaujímavostí a faktov, ktoré sú verejnosti málo známe. Prinášame vám niekoľko z nich.

1. Je rozdiel medzi hroznom na jedenie a viničom na výrobu vína?

Ide totiž o odlišné druhy hrozna. Stolové hrozno, vhodné na priamu konzumáciu, má väčšie bobule, pomerne tenkú šupkou a minimum zrniečok – čo je výsledkom dlhodobého šľachtenia v prospech zákazníkov. Naopak hrozno, z ktorého sa vyrába víno, je oveľa menšie, s hrubšou šupkou a zrniečok je tam neúrekom.

2. Na povrchu šupky nájdete prirodzene sa vyskytujúce kvasinky?

Aj keď sa pri výrobe vín používajú prídavné kvasinky, už aj samotné bobule hrozna obsahujú ich určité množstvo. Čím vyzretejšie je hrozno, tým viac kvasiniek sa nachádza na šupke. Preto sa často stretávame s tézou, že práve vďaka prítomnosti kvasiniek sa víno začalo produkovať z hrozna, a nie z nejakého iného ovocia.

3. Hrozno obsahuje vysoký podiel vitamínu C a vitamínu K?

Iba jedna porcia hrozna dokáže pokryť viac ako štvrtinu denného príjmu vitamínu C, ktorý ľudský organizmus potrebuje pre správne fungovanie imunitného systému. Konzumácia hrozna takisto prispieva k optimálnej hladine cholesterolu.

4. Vo svete existuje viac ako 8000+ rôznych odrôd hrozna?

Je to možno neuveriteľné číslo, ale z pomedzi 60 druhov stolového hrozna a viniča, určeného na výrobu vína, bolo objavených viac než 8000 odrôd. Najviac z nich pochádza priamo z Európy alebo z Ameriky.

5. Dá sa vypestovať (takmer) všade, dokonca aj na horách?

Hrozno je veľmi prispôsobivé a v závislosti od odrody, je možné ho pestovať naprieč všetkými kontinentmi, s výnimkou Antarktídy. Pre každé podnebie sú však vhodné iné odrody hrozna, ktoré dokážu prosperovať v daných klimatických a pôdnych podmienkach.

Vedeli ste že : Vinič je charakteristický aj svojou odolnosťou, vďaka čomu môže rásť aj v horských oblastiach – napr. v Argentíne, kde sa nachádzajú najvyššie položené vinice na svete.

Napríklad na sopečnej pôde, na akej sa rozprestiera tokajská vinohradnícka oblasť, sa výborne darí Lipovine, Furmintu či Muškátu žltému, z ktorých vznikajú aj vína Chateau GRAND BARI. Práve táto pôda dodáva našim vínam mineralitu a  charakteristické vlastnosti ako je napríklad slankastá dochuť pri VULKANE.